Škoda OCTAVIA 1964

Auto = imidž?

Keď si človek oblečie nejaké šaty, sleduje tým rôzne ciele. Ak odhliadneme od primárneho cieľa zakryť svoju nahotu či chrániť sa proti nepriaznivým vplyvom počasia, účel obliecť si nejaké šaty sa zúži na:
a) cítiť sa pohodlne v zvolenom druhu oblečenia
b) vytvoriť si určitý imidž.

S autom to je analogické. K jeho kúpe nás vedú rôzne pohnútky. V prvom rade je to nevyhnutnosť - mať auto je dnes nevyhnutné. No mať auto určitej značky sa stáva chtiac-nechtiac imidžovou záležitosťou. Výberom druhu či značky prezentuje majiteľ svoje zameranie.

Off-road si vyberie človek, ktorý má rád prírodu, kabriolet - človek, ktorý má rád slnko, voľnosť, športové vozidlo - milovník rýchlej jazdy, dynamicky žijúci človek. Kombi je zase rodinné auto, limuzína patrí k prejavom zámožnosti, či dobrej prosperity a tak ďalej. Samozrejme toto sú len tie najzákladnejšie charakteristiky majiteľov rôznych druhov vozidiel. Isteže pohnútky kúpiť si to-ktoré vozidlo sú individuálne rozmanité.

Nakoľko je ale imidžové vlastniť staré auto? Takýmto vlastníkom môže byť človek, ktorý nemá na iné. Alebo ho vlastní už dlhé roky a prirástlo mu k srdcu, alebo mu stačí - je nenáročný. Či z praktického hľadiska: vie si ho udržiavať (technicky nie je až tak zložité, ako súčasné modely). To je jedna stránka imidžu majiteľa. Druhá môže byť aj záľuba v starých veciach, príklon k estetike rokov minulých, alebo v prípade inej kategórie starých áut (drahých veteránov či tvarových replík) to už môže byť silne imidžová záležitosť. A to už je iná rozprávka...